Report – Surfkemp Peniche 2010-I.

Náš historický prvý surfkemp bol zážitok na celý život.
Hlavne pre organizátorov to bola veľká škola životom, ale už po prvých pár dňoch sme pochopili hlavnú podstatu – fakt že najtažšie na organizácii kempov nieje zariadiť veci aby všetko klapalo, ale zvládnuť individuálne potreby všetkých účastníkov. O to viac sme boli prekvapený veľmi pozitívnymi ohlasmi od všetkých ktorý s nami v Peniche na tomto kempe boli. Dôkazom je aj to, že takmer všetci z prvého kempu sa už na surfkemp s nami vrátili alebo si plánujú zopakovať septembrový termín. Ale späť k tomu ako to vlastne bolo…
Prvé 4 dni patrili cestovaniu na letisko a začiatok kempu bol kvoli tomu trochu rozlietaný keďže sme nákup leteniek ponechali úplne na preferenciách účastníkov a tí prilietali počas štyroch dní. Potom už však bolo všetko ok, podmienky na surfovanie boli takmer ideálne a preto sme surfovali výhradne v zálive, niekedy sme zvládali aj dve lekcie za deň.
Na kempe sme mali aj dve návštevy, študentky z Erazmu a Mišku z Darrenom z Austrálie, takže počas pamätnej Havovej narodeniovej party nás bolo na dome asi 20. V sobotu po party mali erazmáčky svoju prvú lekciu surfingu od Pedra takže si asi viete predstaviť ako si to užili 🙂 Na kempe sme mali aj prominentného fotografa extrémnych športov Petra Kubaľáka a na doplnenie našich zahraničných hostí sme mali Marka z UK s Michaelov z Portugalska. Surfovaním vynikali hlavne prirodzený talent Katka zo Železného ktorá mala večne chlpatý neoprén od chaluch a Miki ktorý svojim opálením predčil aj niektorých locals. Výletíkov sme si užili pomerne dosť, boli sme v Lisabone a aj na plavbe na ostrovy Belrengas kde bolo Mikimu zle, skákali sme z kamenného mosta do pekelne plitkej vody a samozrejme nikto nezabudne na legendárneho kapitána ktorý nás po ceste naspäť nalieval miestou sladkou koralkou až sme mu vypili celý 5 litrový demižón. Z ostatných udalostí sa ešte páčilo vystúpenie miestneho MagicMana na námestí a surfing session v daždi ktoré som obe zmeškal kvôli ceste na letisko do Porta.
Ešte pár slov k nášmu legendárnemu ubytku: Napriek tomu že to bolo 5km od pláže, vedľa cintorína, zatuchnuté steny, krátke postele, jedlo nám kradol kocúr menom Sagreš, ráno nás obliehalo stádo kôz a večer smečka divých psov, všetci účastníci na náš domček vo Ferreli radi s nostalgiou spomínajú – kto nezažil Surfkemp.sk asi nepochopí 🙂

Ben

Pozrite si galériu a video z tohoto kempu: