Report – Roadtrip 2011

Ako hlavný program tohtoročného roadtripu sme sa rozhodli precestovať Španielsku Andalúziu a priľahlé oblasti. Zišli sme sa štyria kolegovci z Brna – Katka, Renča, Marťas a Ja, každý z nás šikovný a ostrieľaný pirát ciest. Plán bol docestovať až do Peniche a tam zakempiť na surfkemp, možný surfing po trase bol okolo Cartageny, Tarify, Cadiz a Algarve.
Lenže ako najväčší problém sa ukázalo vrátenie španielskeho auta z požičovne v Portugalsku a tak sme roadtrip museli ukončiť v Seville a do Portugalského Fara sa dopraviť autobusom. Tento logistický hlavolam sa nám ale podarilo poriešiť už doma a na ceste sme sa už mohli plne sústrediť na jeden z 1824 kruhových objazdov ktorým sme práve prechádzali.
Prvý deň, po pristáti v Alicante sme sa nachvíľu ešte zasekli na letisku kde sme dostali neplatný ticket k východu z parkoviska a nechcelo nás to ani za svet pustiť von… po krátkej zastávke v La Manga del Mar Menor kde boli síce krásne vlnky no mali asi tak 30 centimetrov sme vyrazili cez krajinu cherry rajčat smerom k Sierra Nevada. Na naše veľké prekvapenie, kemp ktorý sme si na GPS vybrali (kvôli názvu Las Vegas camping) bol v skutočnosti hotel v strede nejakého mesta a tak sme sa rozhodli prespať na parkovisku nad útesom. O to krajšie bolo ráno čistenie zubov pri pohľade na more zaliate prvými lúčmi slnka vychádzajúceho spoza hôr.
Druhý deň sme vyrazili smerom ku Granade ale už po hodinke jazdy sme neodolali a odbočili na pláž okúpať sa. Na pláži pomerne dosť (hoodne) fúkalo a tak som sa rozhodol otestovať nového draka ktorého som dostal od Hava. Samozrejme že nezvládol silný vietor a skončil v mori… po asi hodine rozmotávania, ktoré by som nezvládol bez Renči sme to radšej zabalili a pobrali sa k priehrade vysoko v horách. Na vrchnom konci priehrady nás uchvátili majestátne útesy a miestne horské kozy ktoré si po nich veselo poskakovali. Dole pod horami leží bájna Alhambra, pevnosť maorských vládcov ktorú sme si stihli prezrieť za 2 hodiny a ešte sme aj navštívili miestnu arabskú štvrť s vychýrenými čajovňami. Za zmienku stojí Katkin skvelý štýl s akým vyšla z neskutočne úzkeho a šmykľavého podzemného parkoviska na ktorého stenách boli všade stopy po predošlých obetiach áut neskúsených vodičov.
Večer sme vyrazili smerom k horskému mestečku Ronda kde sme sa stali obeťou nočného prenasledovania miestnych policajtov, ktorý si najprv pomýlili moju mrkvu s drogami, potom nám postavili zátarasy a nakoniec nás nechceli nechať sa v klude vyspať na parkovisku a ukázali nám kde je kemp. Ráno nás čakala prehliadka úchvatného mestečka Ronda ktoré postavili na nebezpečne vyzerajúcich útesoch a poobede sme už boli na Rock of Gibraltar kde sme ako správny turisti provokovali miestne opičky. Keďže ale angláni všade vylepili tabule “Do not feed the monkey”, niektoré z nich boli až tak vyhladované že mi ukradli žuvačky z vrecka v gatiach.
V Gibraltare okrem opíc neni vôbec nič zaujímavé (ani kanón na ktorý angláni lákajú turistov) a tak sme sa už tešili do Tarify kde by mohli konečne byť nejaké vlnky.
V Tarife sme prespali v luxusnom kempe na pláži a ráno som z nadšením vypádloval smerom k miestnemu peaku na konci pláže. Bohužiaľ kým som na pláži šteloval finky a voskoval dosku, už začal fúkať známy Poniente a z vlniek neostalo skoro nič. Nakoniec som asi po hodine chytil jedinú mini vlnku a mohol som spokojne vyliezť z vody.
Potom sme sa pobrali na stretko s českou kite inštruktorkou Kaťou ktorá bola tak milá že s nami namiesto na kafe zamierila rovno na pláž aj s testovacími kitami. Pod dohľadom miestnych plážových kráv sme sa naučili prvé kitové manévre a dokonca som dostal k vyskúšaniu aj skutočný kite ktorý ma na prekvapenie všetkých nepovozil po pláži bradou v piesku. Stihli sme ešte aj krátky chillout v local beach bare s fantastickým výhľadom a vyrazili sme na koniec španielska – do mesta Cádiz.
V Cádize bolo také teplo že sme ledva vnímali a jediné čo si pamätám bol najkrajší strom na svete ktorý mal kmeň ako dodávka a korunu ako 4 poschodový dom a hlavne bolo pod ním asi o 10 stupňov príjemnejšie než na slnkom rozpálených uliciach mesta. Večer sme strávili hľadaním vhodnej pláže k nocľahu a nakoniec sme zakotvili v miestnom local kempe kde trávili prázdniny španielske rodinky a kde sme ochutnali najhoršie víno na svete – Sherry.
Ráno bohužiaľ na celom pobreží neboli žiadne vlnky a tak sme sa chceli aspoň pozrieť do miestneho národného parku Doňana. Po asi hodinovom pátraní ako sa do ňho vlastne dá dostať sme zistili že je park zavretý lebo sa koná púť (či preto že je sám pápež priamo v parku alebo len preto že všetci rangeri sú niekde na púti sa nám nepodarilo zistiť) a museli sme sa uspokojiť s múzeom a replikou lode na ktorej Magellan oboplával svet.
Večer sme zničený od tepla dorazili do Seville a vrátili auto ktoré nám slúžilo 1200 kilometrov, po neskutočnej radosti z čistého hotela a sprchy sme rýchlo precitli keď nám pod posteľou prebehol 5 centimetrový šváb a keď sme po dvoch hodinách hľadania dobrej a lacnej reštaurácie dostali americké zemiaky s dressingom tisíc ostrovov za 8eur a mini hamburger ktorý chutil ako keby ho doniesli z nevypredaných zásob v macdonalde. Pozreli sme si ešte miestne protesty pred radnicou proti nevieme čomu, bohoslužbu v neskutočne veľkej katedrále a nejakú posh svadbu kvôli ktorej nás nepustili do maorského paláca.
Ráno sme zakončili náš úspešný roadtrip behom na autobus a po dvojhodinovej ceste ktorá bola v skutočnosti trojhodinová (kvôli posunu času v Portugalsku) sme pricestovali do zeleného Algarve, práve včas na náš surfkemp kde sme si konečne mohli schuti zasurfovať.

Ben
Roadtrip2011

Pozrite si galériu a video z tohoto kempu:

Roadtrip2011GPachamama

Jeden komentár k článku Report – Roadtrip 2011

  • Renča píše:

    Tech objezdu nebylo 1824 ale jen 1822…ten jeden jsme dali az napotreti :))

Diskusia je zamknutá.